Partizán

Karol Dúbravský / 1964

Jjy4mqblmyfpduywoyuz

H9b1d7esg5hgzzivxusu

Nwxpytqvhbgnopayjvqq

Lubrzdrpcxds45fcatig

Phudeqsxgmmiwcm342tc

  • autor: Karol Dúbravský
  • rok: 1964
  • materiál: pieskovec
  • stav: zachovalé
  • signovaná: nie
  • odstránená: nie
  • sokel: áno
  • veľkosť: výška 320 cm
  • adresa: Železničná stanica - Mesto, nástupný priestor na Urpín

Dielo bolo obnovené v roku 2019. Obnovu realizoval akad. sochár Ján Filo. Socha Partizána od akademického sochára Karola Dúbravského sa nachádza pod Urpínom pri tzv. Malej Stanici (železničná stanica Banská Bystrica - mesto). Život a práca Karola Dúbravského (05.02.1913 Železná Breznica – 14.09.1995 Banská Bystrica) boli výrazne späté s mestom B. Bystrica, kde pôsobil ako sochár, rezbár i pedagóg. Na území mesta možno nájsť aj ďalšie jeho sochárske práce Matka (1960) – veľmi poškodené súsošie ženskej figúry s dieťaťom v náručí v Mestskom parku, sochu Devy (1969) – dievčenskú figúru s holúbkom v ruke pri vstupe do Strednej priemyselnej školy J. Murgaša a sochu Chlapčeka (1971) - detskú figúru medzi panelákmi na Jesenského ulici. Viaceré komorné práce Karola Dúbravského sa nachádzajú aj v zbierke Stredoslovenskej galérie (Partizán (1953), Dievča s holubicou (1963), Súsošie matky(1960) a sú ďalším dokladom autorovho výtvarného uvažovania, ktoré vychádzalo z estetiky socialistického realizmu. Takto chápané umelecké dielo malo slúžiť ľudu a oficiálnej ideológii, ilustrovalo kladné stránky socializmu a spoločnosti, pričom jeho úlohou bolo vychovávať a získavať nadšených stúpencov. Formálne vychádzalo z realistického umenia 19. storočia a tvarových experimentov moderny. Princípy tvorby v štýle socialistického realizmu K. Dúbravský uplatnil aj pri tvorbe realisticky stvárneného diela Partizán, ktoré zobrazuje idealizovanú postavu mladého vojaka v nadživotnej veľkosti, zachytenú v heroickom postoji so zbraňou v ruke. Socha je symbolicky umiestnená pod vrchom Urpín a jej monumentalita vyznieva na pohľadovej osi z námestia SNP cez Národnú ulicu. S umiestnením sochy Partizána sú spojené zaujímavé príbehy. V Komárne bola v roku 1930 odhalená socha M. R. Štefánika. Pomník bol kvôli odčleneniu územia v roku 1938 prevezený do Banskej Bystrice a osadený na podstavec pod Urpínom, kde zostal až do skončenia 2. svetovej vojny, kedy sochu vrátili späť do Komárna. Odvtedy bol podstavec voľný. Socha partizána bola osadená na tento mohutný podstavec a segmentovú pieskovcovú platformu v roku 1964 pri príležitosti 20. výročia osláv SNP. Po r. 1989 okolie pomníka chátralo a socha bola schovaná v korunách stromov, ktoré tam medzičasom vyrástli. V januári 2015 bola celá socha partizána natretá ružovou farbou . Toto ironicko – pacifistické gesto neznámych autorov, bolo v krátkom čase odstránené, no vyvolalo veľkú mediálnu pozornosť, ktorá neskôr podporila záujem o údržbu a starostlivosť o dlhodobo zanedbávaný priestor. Odstránené konáre stromov a nočné osvetlenie dnes zabezpečujú dobrú vnímateľnosť sochy Partizána aj z diaľkových pohľadov.